Plnka° Tomoko Sauvague / Pan American / Teapot / pstmn

Vo svojom jadre ide o veľmi úprimnú performance, ktorá sa zdráha predajnej konceptualizácie a tak sa posúva ešte bližie k samotnej matérii, s ktorou pracuje. Podobne ako jej talianska kolegyňa Caterina Barbieri, Tomoko oslobodzuje zvuku od externých kontextov - či už politických, sociálnych, kultúrnych, atď. “Môj vzťah k vode je vysoko citlivý. Keď som v Berlíne prezentovala inštaláciu, ktorá pracovala s topiacim sa ľadom vytvárajúcim nahodilú kvapkajúcu hudbu, jeden z návštevníkov mi povedal, že to znie ako zaplakanie nad roztápajúcou sa Antraktídou. Možno mal pravdu, ale to rozhodne nebolo mojim zámerom.”

Popri Visible Cloaks, Mono No Aware, Midori Takada či Sarah Davachi je jej “Musique Hydromatique” nepochybne jeden z najpozoruhodnejších “ambientných” albumov minulého roka. Za všetko hovorí zoznam odohraných koncertov, napr: Roskilde, Center Pompidou, Borealis Festival či blížiaci sa Unsound.

▪️Mark Nelson aj jeho projekt Labradford ovplyvnil celú generáciu. Ako vôbec prvý release na legendánom vydavateľstve Kranky (Deerhunter / Grouper / Loscil / Tim Hecker / Stars Of The Lidl / GSY!BE / Keith Fullerton bla bla bla…) definoval zvuk, ktorý existuje mimo čas a žánrové obmedzenia, mimo nálepiek proto-lo-fi či proto post-rock. Neslon prešiel dlhou cestou od digitálne centrického The River Made No Sound k organickej inštrumentácii Quiet City, od elektroniky plynúcej pomaly cez rôzne tradičné aj menej tradičné akustické nástroje, až po dokonalú synergiu organického hluku a minimalistickej intuitívnej kompozície. Gitarové plochy usporiadané do vzorcov pripomínajúcich hlboké perkusívne echá a rezonujúce basové dróny dubu. Neslon sa medzi Rímom a Parížom zastaví aj v Bratislave.
---